Narodila som sa v minulom tisícročí v roku 1982 do kresťanskej rodiny, v ktorej ma už čakali dve staršie sestričky: Darinka a Jarka.
    Vyrástla som ako štandardné dieťa. Mala som svet ilúzie i reality, podobne ako všetky deti. Popri škole som trávila mnoho času s klavírom a spevom, na ktoré som chodila 10. rokov do ZUŠ. Hudba je mojou veľkou súčasťou počas celého života a považujem ju za jednu z možností ako sa priblížiť k Pánu Bohu.

   Ako dieťa kresťanských rodičov som bola učená poznať Bibliu, Pána Boha a vedená k tomu premýšľať o Bohu a nasledovať toto učenie. Od mala som bola vychovávaná s vedomím toho, že Pán Ježiš, ako Boží Syn, je to najdôležitejšie v našich životoch. Že miluje a pozýva k životu. Dáva slobodu od všetkých poviazaní, ktoré si ľudia sami na seba kladú. Mám rada spoločné chvíle v obecenstve s veriacimi - nemyslím tým navštevovať nejaké náboženské spoločenstvo (zbor) ako súčasť spoločenského života, ale Pán Boh ma od mala učil mať otvorené oči a srdce aj pre ľudí, ktorí sú vôkol mňa. Od mala som vedela, že večný život, alebo smrť, nie sú len "nejaké reči", ktoré mi rozprávali rodičia, alebo sa kázalo v zbore, ale že po smrti púť človeka skutočne nekončí, ale "začína večnosť"! Nerozumela som ako malá súvislostiam, ale ako dieťa som o tom veľmi ani nepremýšľala. Prijímala som to ako fakt, ktorý mi hovorili rodičia. Keď zomrel môj veľmi milovaný ujo – bez rozlúčky, bez objatia... som si veľmi uvedomila, že koniec tohoto tela môže prísť kedykoľvek - a nikto z ľudí to nezmení. Zostalo len veľké prázdno v mojom malom srdci, ktoré nevedelo nič zaplniť. Veľa výčitiek a málo odpovedí. Vedela som, že on odišiel navždy a že jediný, kto vie, vlastne kam odišiel, vie Ten, ktorý ho stvoril. Nakoľko u nás v zbore nebolo mládeže, (mobily vtedy ešte neboli a telefón bol drahý a nemal ho každý:), stala sa zo mňa "dopisovateľka". Na túto etapu života mám veľmi milé spomienky a veľmi mnoho odložených listov :).
    Prišlo obdobie, kedy som začala viac do hĺbky čítať Bibliu "otvorenými očami". So záujmom dozvedieť sa skutočnú pravdu, dozvedieť sa viac. Čítala som Bibliu ako pravdivú knihu a Pán mi odkrýval rôzne state písma a otváral myseľ v tom, aký je môj život a čo hovorí Jeho pohľad na život v pravde. Pán Ježiš ku mne hovoril do rôznych situácií, ktoré ma postupne učili krok po kroku počuť Jeho slová, cítiť Jeho lásku. Len Jeho milosťou som uvidela svoju vinu, to, že nijako nemôžem uzrieť Jeho svetlo, keď môj život je tmou a pocítila tiaž, ktorá ma tlačila dole, On mi ukázal lásku, že Pán Ježiš zomrel za mňa, že On bojuje za moje vyslobodenie. On, ktorý nemusel - keby neprišiel na túto zem a nezomrel a nevstal z mŕtvych a neotvoril tak možnosť prísť k Bohu ako k Otcovi, postavila by som sa pred Bohom jedného dňa, ako pred Sudcom...  Raz sme spoločne s maminkou umývali poháre v obývačke a ona opäť rozprávala o láske Božej, o tom, že Pán Ježiš prišiel z obrovskej slávy, ktorú mal v Božom kráľovstve a prišiel, aby zachránil môj život. Moje slabosti, moje trápenia, moje starosti, moje hriechy. On, ktorý hriechu nepoznal ani nemal, ani nikdy neučinil, On zomrel za mňa. Aby som ja mohla žiť. Že to je láska, ktorá premáha smrť, že Ho Pán Boh vzkriesil na tretí deň, že Ho posadil vedľa Seba na trón v Nebeskom kráľovstve. Že ani smrť nemala tú moc Ho zadržať, že On je ten, ktorý má kľúče pekla brán a smrti, že On je ten, ktorý sa bude prihovárať za mňa, ak Ho príjmem. Nepamätám si všetko, čo ona hovorila, ani čo ja, ale viem, že Pán Ježiš sa ma v ten deň dotkol a ukázal mi nádheru Jeho milosti a lásky v oslobodení od hriechov, ktoré ma ťažili. Otvoril mi oči, srdce, a ukázal mi, že zomrel tou najťažšou smrťou obetovaním Samého Seba za mňa. Keď som Mu vydala svoj život, objala ma Jeho láska. ON Je živý a jedinečný a mne sňal všetky hriechy môjho života. Odkryl mi to úžasné tajomstvo spasenia, o ktorom som toľko krát pred tým počula a ja som Mu uverila celým srdcom a celou mysľou a rozhodla som sa kráčať už iba s Ním. Navždy!
   Táto volba je na každom z vás, ktorí čítate tieto riadky. Sú len dve cesty. A hoci si to ľudia neuvedomujú, buď slúžia Bohu, alebo satanovi - hoc nevedomky, ale dobrovoľne. A ja prosím každého jedného z vás, nenechajte satana víťaziť nad svojím životom, ale zverte svoj život do rúk Toho, ktorí zvíťazil. Toho, ktorý pozná pravdu a vidí, kde je koniec každého človeka. Toho, ktorí je Víťazom nad všetkým. On Ti túži ukázať pravdu! Ver mi, drahý priateľu, že nikdy by som toto rozhodnutie nemenila a ak sa túžiš o tom pozhovárať osobne, alebo sa modliť - neváhaj mi napísať!
   Od toho dňa ma Pán mení a učí. Vo Svojej dokonalosti mi dal aj milujúceho manžela, ktorý mi je veľkou pomocou, oporou a skutočne velikým pokladom v mojich očiach... Je priateľ, ktorý pomôže v dobrom i zlom. Je opora v ťažkých situáciách života. Je úsmevom, keď sa mi chce plakať. Je silou, keď som slabá a je ramenom, ktoré pomáha stáť, keď prechádzame ťažkými životnými etapami a to najúžasnejšie, je Božím dieťaťom a nepoznám lepších chvíľ, ako keď sme na kolenách spoločne pred Pánom.

... zatiaľ asi toľko o mne. Kto by sa ma túžil na niečo spýtať, alebo mi niečo napísať, kľudne môžete mailom, alebo osobne  Pán vás žehnaj!