O nás

 

 

  Volám sa MiloSh a moja prvá polovička Tinka (od Martinka) -> M&M.

V tejto časti sa môžete dozvedieť niečo viac "o nás", skromných zopár slov z nášho života, s ktorými sme sa túžili podeliť s vami...

Komu sa to nechce čítať a má záujem sa osobne pozhovárať, napíšte nám e-mail a radi sa stretneme. Kontakty: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. , alebo Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. .

MiloSH

   Koncom roku 2000 som sa rozhodol zriadiť si vlastnú web stránku. Prečo? Dôvodov bolo viac. Naučiť sa nové veci, trochu sa zviditeľniť, ale hlavne nie len seba, poskytovať sem tam čerstvé informácie, zverejniť nejaké tie športové aktivity a iné, čo prevažne plní stránka aj dnes. Myslím, že osobné www stránky budú časom celkom bežné ako e-mail.

   V 12. rokoch som prežil zvláštnu udalosť, ktorá zmenila môj život. Zaujíma Ťa ako? Čítaj ďalej: Vyrastal som v kresťanskej rodine. Od malička som počul o Bohu a Jeho synovi Pánu Ježišovi Kristovi. Správal som sa ako ostatní kamaráti a spolužiaci a vlastne som sa ničím neodlišoval od ostatných. Keď som mal 12 rokov bol som v lete na jednom kresťanskom tábore na Remate. Ani si nepamätám, čo sme tam presne robili, akú tému preberali, ale viem, že jeden môj kamarát sa obrátil. Že čo? Vyznal Bohu zo srdca na modlitbe, že je hriešny a že potrebuje odpustenie. Prijal Pána Ježiša Krista za svojho osobného spasiteľa. Ja som vedel, že on už je zachránený a ja nie. Vedel som, že keď zomriem, alebo keď znova príde Pán Ježiš Kristus na túto Zem ako zasľúbil, tak ja nebudem medzi zachránenými, ale medzi spravodlivo odsúdenými. Potom by mi už nebolo žiadnej pomoci. Čakalo by ma nekonečné trápenie a mučenie v ohnivom jazere. Ale Boh sa prihováral aj ku mne. Bol tu Pán Ježiš, ktorý čakal a klopal na moje srdce. Nasledujúci deň som pociťoval v srdci veľkú tažobu hriechov, odsúdenie a neistotu z budúcnosi. Večer na modlitbe, na chalanskej izbe, som zo srdca prosil, aby mi Boh odpustil všetky hriechy a vyznal som, že verím, že Pán Ježiš za mňa trpel a niesol aj moje všetky hriechy a prestúpenia, za mňa zomrel a tretí deň vstal z mŕtvych. Potom ma naplnila radosť a pokoj, aké môže dať len jedine Boh do srdca človeka, ktorý netrvá len dočasne. Zmenil moje srdce a dal mi Jeho Svätého Ducha. Odvtedy ma sprevádza môj Pán. Aj keď ja som bol neverný a zlyhal som. Môžem dnes vyznať, že v žiadnej situácii ma nenechal bez pomoci, ale podal mi ruku, keď som už nemal východiska. Tak čo si o Bohu myslíš Ty? Čo si myslíš o sebe? Si bez hriechu? Myslíš, že smrťou všetko konči? Hovoríš, že to sú reči pre starých deduškov a babičky? No he to na Tebe ako sa rozhodneš... ale vedz že, zajtra už môže byť neskoro...

   Od útleho veku ma zaujímajú počítače. Tak sa mi zdá, že im celkom dobre rozumiem a oni mne :). Preto sa stále vzdelávam a pracujem aj v oblasti výpočtovej techniky. Zaujímam sa najmä o administráciu, bezpečnosť počítačových sietí, siete ako také, hardware a tvorba statických a dynamických www. Tiež trošku "rýpem" do hudby. Chodil som cca 10 rokov na klavír. Aj touto formou sa chcem poďakovať mojím rodičom, že ma aj napriek môjmu častému odporu posielali na klavír. A tak dúfam, že niekedy aj nejakú tú skladbu dokončím a potom by som ju umiestnil aj sem. Jeden čas som pôsobil ako klávesista v kresťanskej hudobnej kapele ALL.in.ONE. Potom som na rok chcene nechcene odišiel do Výskumného ústavu, emh teda vlaste Vojenského útvaru :)), kde som sa zase voľačo priučil... Po vojenskom výcviku som sa dal na učenie... Chodil som tri roky na vyššiu odbornú školu s odborom počítačové systémy.

    Už počas štúdia som sa dostal k administrácii počítačovej siete na škole. Keď som s tým začal tak "sieť" tvorilo 20 pracovných staníc a jeden "server"... Teraz to je vyše 100 pracovných staníc a menšia "farma" serverov. Mnoho sa toho zmenilo a bolo to prínosom pre obidve strany. Za zmienku ešte stojí to, že som sa veľmi aktívne zapojil do programu Cisco networking academy. Na škole som pár rokov učil a ciscoval na LCNA. Koncom roka 2004 som zmenil zamestnanie a nastúpil som do firmy kde pracujem ako sieťový špecialista. Venujem sa primárne routingu a switchingu na CISCO platforme.
Počas štúdia som spoznal jedno dievča, ktoré je dar od Boha a ktoré zmenilo môj život. Áno, Tinka, dnes moja manželka. Som vďačný Pánovi Ježisovi za ňu a spoločne kráčame manželským životom.

   Možno ešte nejaké záľuby: PC, PC, PC ... ehmmmm ale nie, srandujem... takže: PC, práca s deťmi, hudba (klavír, gitara), MTB(horský bicykel)...

 

 

Tinka

   Narodila som sa v minulom tisícročí v roku 1982 do kresťanskej rodiny, v ktorej ma už čakali dve staršie sestričky: Darinka a Jarka.
    Vyrástla som ako štandardné dieťa. Mala som svet ilúzie i reality, podobne ako všetky deti. Popri škole som trávila mnoho času s klavírom a spevom, na ktoré som chodila 10. rokov do ZUŠ. Hudba je mojou veľkou súčasťou počas celého života a považujem ju za jednu z možností ako sa priblížiť k Pánu Bohu.
   Ako dieťa kresťanských rodičov som bola učená poznať Bibliu, Pána Boha a vedená k tomu premýšľať o Bohu a nasledovať toto učenie. Od mala som bola vychovávaná s vedomím toho, že Pán Ježiš, ako Boží Syn, je to najdôležitejšie v našich životoch. Že miluje a pozýva k životu. Dáva slobodu od všetkých poviazaní, ktoré si ľudia sami na seba kladú. Mám rada spoločné chvíle v obecenstve s veriacimi - nemyslím tým navštevovať nejaké náboženské spoločenstvo (zbor) ako súčasť spoločenského života, ale Pán Boh ma od mala učil mať otvorené oči a srdce aj pre ľudí, ktorí sú vôkol mňa. Od mala som vedela, že večný život, alebo smrť, nie sú len "nejaké reči", ktoré mi rozprávali rodičia, alebo sa kázalo v zbore, ale že po smrti púť človeka skutočne nekončí, ale "začína večnosť"! Nerozumela som ako malá súvislostiam, ale ako dieťa som o tom veľmi ani nepremýšľala. Prijímala som to ako fakt, ktorý mi hovorili rodičia. Keď zomrel môj veľmi milovaný ujo – bez rozlúčky, bez objatia... som si veľmi uvedomila, že koniec tohoto tela môže prísť kedykoľvek - a nikto z ľudí to nezmení. Zostalo len veľké prázdno v mojom malom srdci, ktoré nevedelo nič zaplniť. Veľa výčitiek a málo odpovedí. Vedela som, že on odišiel navždy a že jediný, kto vie, vlastne kam odišiel, vie Ten, ktorý ho stvoril. Nakoľko u nás v zbore nebolo mládeže, (mobily vtedy ešte neboli a telefón bol drahý a nemal ho každý:), stala sa zo mňa "dopisovateľka". Na túto etapu života mám veľmi milé spomienky a veľmi mnoho odložených listov :).
    Prišlo obdobie, kedy som začala viac do hĺbky čítať Bibliu "otvorenými očami". So záujmom dozvedieť sa skutočnú pravdu, dozvedieť sa viac. Čítala som Bibliu ako pravdivú knihu a Pán mi odkrýval rôzne state písma a otváral myseľ v tom, aký je môj život a čo hovorí Jeho pohľad na život v pravde. Pán Ježiš ku mne hovoril do rôznych situácií, ktoré ma postupne učili krok po kroku počuť Jeho slová, cítiť Jeho lásku. Len Jeho milosťou som uvidela svoju vinu, to, že nijako nemôžem uzrieť Jeho svetlo, keď môj život je tmou a pocítila tiaž, ktorá ma tlačila dole, On mi ukázal lásku, že Pán Ježiš zomrel za mňa, že On bojuje za moje vyslobodenie. On, ktorý nemusel - keby neprišiel na túto zem a nezomrel a nevstal z mŕtvych a neotvoril tak možnosť prísť k Bohu ako k Otcovi, postavila by som sa pred Bohom jedného dňa, ako pred Sudcom...  Raz sme spoločne s maminkou umývali poháre v obývačke a ona opäť rozprávala o láske Božej, o tom, že Pán Ježiš prišiel z obrovskej slávy, ktorú mal v Božom kráľovstve a prišiel, aby zachránil môj život. Moje slabosti, moje trápenia, moje starosti, moje hriechy. On, ktorý hriechu nepoznal ani nemal, ani nikdy neučinil, On zomrel za mňa. Aby som ja mohla žiť. Že to je láska, ktorá premáha smrť, že Ho Pán Boh vzkriesil na tretí deň, že Ho posadil vedľa Seba na trón v Nebeskom kráľovstve. Že ani smrť nemala tú moc Ho zadržať, že On je ten, ktorý má kľúče pekla brán a smrti, že On je ten, ktorý sa bude prihovárať za mňa, ak Ho príjmem. Nepamätám si všetko, čo ona hovorila, ani čo ja, ale viem, že Pán Ježiš sa ma v ten deň dotkol a ukázal mi nádheru Jeho milosti a lásky v oslobodení od hriechov, ktoré ma ťažili. Otvoril mi oči, srdce, a ukázal mi, že zomrel tou najťažšou smrťou obetovaním Samého Seba za mňa. Keď som Mu vydala svoj život, objala ma Jeho láska. ON Je živý a jedinečný a mne sňal všetky hriechy môjho života. Odkryl mi to úžasné tajomstvo spasenia, o ktorom som toľko krát pred tým počula a ja som Mu uverila celým srdcom a celou mysľou a rozhodla som sa kráčať už iba s Ním. Navždy!
   Táto volba je na každom z vás, ktorí čítate tieto riadky. Sú len dve cesty. A hoci si to ľudia neuvedomujú, buď slúžia Bohu, alebo satanovi - hoc nevedomky, ale dobrovoľne. A ja prosím každého jedného z vás, nenechajte satana víťaziť nad svojím životom, ale zverte svoj život do rúk Toho, ktorí zvíťazil. Toho, ktorý pozná pravdu a vidí, kde je koniec každého človeka. Toho, ktorí je Víťazom nad všetkým. On Ti túži ukázať pravdu! Ver mi, drahý priateľu, že nikdy by som toto rozhodnutie nemenila a ak sa túžiš o tom pozhovárať osobne, alebo sa modliť - neváhaj mi napísať!
   Od toho dňa ma Pán mení a učí. Vo Svojej dokonalosti mi dal aj milujúceho manžela, ktorý mi je veľkou pomocou, oporou a skutočne velikým pokladom v mojich očiach... Je priateľ, ktorý pomôže v dobrom i zlom. Je opora v ťažkých situáciách života. Je úsmevom, keď sa mi chce plakať. Je silou, keď som slabá a je ramenom, ktoré pomáha stáť, keď prechádzame ťažkými životnými etapami a to najúžasnejšie, je Božím dieťaťom a nepoznám lepších chvíľ, ako keď sme na kolenách spoločne pred Pánom.

... zatiaľ asi toľko o mne. Kto by sa ma túžil na niečo spýtať, alebo mi niečo napísať, kľudne môžete mailom, alebo osobne  Pán vás žehnaj!