Obaja pochádzame z rodín, ktoré majú spoločný základ vo viere v Pána Ježiša Krista ako nášho osobného Spasiteľa a teda Pána Boha ako nášho nebeského milujúceho Otca, ku ktorému sa môžeme vďaka Pánu Ježišovi utiekať. Obaja sme boli takto vychovávaní a pochádzame zo spoločenstva Kresťanské zbory, hoci každý z iného mesta. Je to milosť Božia, že sme časom obaja a rovnako aj naši súrodenci mohli prijať vieru v Pána Ježiša za svoje vlastné presvedčenie a môžeme podľa toho aj v pokoji žiť...
Bolo to pre nás zaujímavé zistenie, že naše rodiny sa veľmi dobre poznali v minulosti, hoci my vôbec ani z videnia. Tiež keď sme si prechádzali spomienky z detstva, tak moji starý rodičia bývali v Bratislave a hoci som chodila s nimi do zhromaždenia, vôbec som sa s Miloškom nestretla - alebo si to aspoň nepamätám. Rovnako na letné pobyty sme chodili na podobné miesta, ale nikdy nie spoločne v tom istom roku. A tak to vnímame, že musel dozrieť čas, aby sme sa videli tak, ako to Pán chcel a boli si tak vzácni hneď od začiatku nášho priateľstva, cez prvé kroky lásky až do teraz.
Rodičia Tinka | Rodičia Mili |
Naši starí rodičia boli vzácne poklady nášho života. Za Miloška spomienky písať nebudem, ale ja ich mám množstvo. Z detstva si do dnes živo pamätám, ako sme s mojim deduškom Marhóferom vytvárali rôzne hry pomocou gombíčka, alebo nejakej mince, obkresľovali a robili políčka na papier. Vymýšľali, čo nám tam má do hry nakresliť aby sme vymysleli čo najpútavejší dej. Deduško nádherne kreslí a vždy neváhal zapojiť fantáziu, aby to bolo čo najkrajšie. Mal pri mne neskutočnú trpezlivosť, keď sa so mnou chodil hrávať bedminton a mne to ako maličkej nikdy nešlo, ale neprestali sme to skúšať donekonečna. Živo si spomínam na babinku, ktorá ma chodila často strážiť, ako sa mi vždy snažila brať kočiarik dúfajúc, že ako mladá slečna pekne pôjdem popri nej a nikdy ju to neodradilo - hoci ja som si večne kopala a naháňala všetky kamene, ktoré som cestou našla :). V neskorších rokoch, ako sa presťahovali do Martina, boli mojimi vernými dopisovateľmi a neváhali každý týždeň mi napísať, čo je nové, alebo staré a že nás ľúbia a modlia sa za nás. Rovnako aj na Javorových babičku a deduška si živo pamätám, babičku ako si vždy našla čas popri všetkých povinnostiach, zahrať si so mnou mlyn, alebo dámu, alebo žolíka, ako ma učila robiť cesto na slíže a vždy neváhala dať mi okoštovať, hoci vedela, že to nie je dvakrát zdravé. Nasmiali sme sa s babinkou neskutočne. S deduškom som pomáhala v skleníku a napĺňala kelímky pre rôzne priesady, ktoré dokázal vypestovať. Bol pre mňa zdrojom pokoja, dokázal ticho počúvať všetko, čo ma trápilo, alebo čo som mala na srdci a nikdy moje tajomstvá neprezradil. Neskutočná trpezlivosť, láskavosť, dobrota a radosť, ktorú zanechali vo mne - toto ma bude pri spomienke vždy napĺňať. Veľmi by som si priala, aby všetky deti zažili tak úžasných starých rodičov, ako som mala ja! Ďakujeme Pánovi, že sme mohli mať tak úžasných starých rodičov!
Starí rodičia Javorníkovci (Miloško) | Starí rodičia Oborilovci (Miloško) |
Starí rodičia Javoroví (Tinka) | Starí rodičia Marhóferoví (Tinka) |